POMAZANIE CHORÝCH #24
V našom farskom chráme sv. Cyrila a Metoda v Nacinej Vsi sa v nedeľu 25.3.2024 uskutočnil obrad pomazania chorých. Tento obrad ma dve hlavné časti. A síce prvou je hneď samotné pomazanie myrom a druhou je vkladanie Evanjeliara, teda slova blahozvesti a nádeje, na hlavu veriaceho.
Ale prečo práve v tomto strastnom období? Aký to ma význam?
Podľa tradície, noc z utorka na stredu strávil Ježiš v Betánii. Bolo to v čase, kedy už boli starší z ľudu a farizeji rozhodnutí zabiť Ježiša Krista. V dome Šimona Malomocného pristúpila k Ježišovi žena – hriešnica s alabastrovou nádobou a vyliala drahocenný olej na hlavu Spasiteľa. Tento skutok bol silným znakom jej lásky – len láska nám otvára cestu k Pasche, k vzkrieseniu, oslobodeniu.
Pomazanie myrom pritom môžeme vnímať vo viacerých významoch:
- V tomto skutku je vystihnutý presný opak konania voči činu Judáša. Kým žena – hriešnica neľutovala drahý olej na pomazanie Ježiša Krista, Judáš – jeden z jeho najbližších – práve pre peniaze zradil Ježiša Krista. Preto v cirkevnej bohoslužbe tohto dňa, oslavuje sa žena – hriešnica a zatracuje sa Judášov vzťah k peniazom.
- Pomazaním vopred pripravila telo Ježiša Krista na pohreb, ako o tomto čine usúdil sám Ježiš (porov. Mt 26,6-16).
- Pomazanie Krista vyznieva ako pomazanie Kráľa a Veľkňaza – myrom sa v starom zákone pomazávali kňazi a králi pri uvedení do úradu. Kristus prichádza ako Veľkňaz, aby obetoval sám seba.
- Myro sa stáva symbolom nesmrteľnosti a neporušiteľnosti.
- Kontrast medzi príjemnou vôňou dobrých skutkov a smradom hriechu – často sa vyskytuje v bohoslužobných textoch, a to nielen vo Veľkom týždni.
Vzhliadnúc na tieto skutočnosti si môžeme uvedomiť hneď niekoľko kľúčových vecí, ktoré sa s nami dejú, keď pristupujeme k pomazaniu. Kým v Evanjéliu je Ježiš tým, ktorý prijíma pomazanie, tu prichádza on sám v osobe kňaza aby pomazal a požehnal nás nehodných. Krstom sme zjednotení s Kristom, a aj skrze toto pomazanie sa ešte viac pripodobňujeme Kristovi, ktorý bol takýmto spôsobom pripravený k strastnej ceste. Aj my sme na strastnej ceste života, ktorá je popretkávaná mnohými chorobami, a nie len telesnými ale ba čo viac tými duchovnými. Aj takýmto spôsobom sme plnšie vtiahnutí do života nášho Spasiteľa a teda do diania Veľkého Strastného tyždňa a do udalosti, ktoré nam priniesli spásu. Nech aj skrze tieto prijaté milostí sa náš život stále viac pripodobnuje životu nášho Spasiteľa.
foto: Zlatica Onisiková
zdroj: grkat.humenne.sk
